Naše ovocie pestujeme čisto vo Valickej doline a dúfame že si postupne od roku 2006 získava Vaše chuťové bunky. Sme veľmi radi keď počujeme že si ľudia medzi sebou hovoria o „Valických broskyniach“ alebo o tých fajných jablkách a hruškách z Valic.
Pálava
Je moravská muštová odroda viniča hroznorodého pomenovaná podľa Chránenej krajinnej oblasti Pálava, vznikla krížením odrôd Tramín červený x Müller Thurgau. Odroda bola vyšľachtená Ing. Josefom Veverkom. Do štátnej odrodovej knihy bola zapísaná v roku 1977. Odrodu je možné pestovať vo všetkých vinohradníckych oblastiach Slovenska, zatiaľ sa pestuje iba roztrúsene na malých plochách.
Kríky sú stredne bujné s hustým olistovaním. Listy sú stredne veľké, zvyčajne plytko päťlaločnaté. Na rube je husté ochlpenie, povrch čepele je neurčito zvlnený a kožovitý. Kvety sú obojpohlavné, samosprašné a päťpočetné. Strapce sú stredne veľké, 100–160 mm dlhé, kónické a niekedy krídlaté. Bobule sú svetlo červené so sivým nádychom a majú oválny tvar s priemernou dĺžkou 14 mm. Šupka je tuhá a dužnina šťavnatá, aromatická, s tramínovo korenistou chuťou. Priemerná hmotnosť strapca je 169 g, priemerná hmotnosť bobule je 1,1 g.
Proti zimným mrazom je stredne odolná, proti jarným mrazom je kvôli skorému pučaniu odolná menej. Je náchylná na napadnutie oidiom, pretože má kvôli zálistkom veľmi husté kríky. Proti ostatným hubovým chorobám je odolnosť priemerná.
Chardonnay
Pochádza z Burgundska a pravdepodobne vznikla samovoľným krížením (Pinot noir x Heunisch), ako bolo zistené génovou analýzou.
U nás sa od dávna pestovala zmiešaná vo výsadbách s Burgundským bielym. V súčasnosti patrí medzi módne biele odrody a poskytuje veľmi kvalitné biele vína. Je rozšírenou odrodou po celej západnej i východnej Európe.
Výraz vína sa mení podľa klimatických a pôdnych podmienok. V chladnejších zónach bývajú jej vína síce plné, ale úzke a často s veľmi výraznou kyselinou. Vyžaduje prvotriedne polohy. Vhodné sú pôdy suchšie, kamenisté, s vyšším obsahom vápnika. Pri kontrolovanej úrode bývajú jej vína voňavé po zelených jablkách a pri starnutí prichádzajú vône agátu a hrušiek, citrónu a grapefruitu, medu a nakoniec lieskových orieškov.
Dozrieva koncom septembra až začiatkom októbra. Zaťaženie: 10-12 očiek na m2.
Odolnosť voči peronospóre a múčnatke je nízka. Voči zimným mrazom je odolná. Na obaľovače je veľmi citlivá.
Muškát žltý
Patrí medzi menej úrodné odrody. Je málo odolný voči mrazom a veľmi náročný na teplo. Pri nižších úrodách poskytuje vynikajúcu kvalitu muštov a následne aj vín. Intenzívna muškátová aróma sa v plodoch dosahuje až pri procese prezrievania. Strapce sú menšie, bobule majú strednú veľkosť, v procese dozrievania sa farba bobúľ mení zo žltej na slabo ružovú. Dužina bobule má výrazne muškátovú chuť.
Lipovina
Kry majú bujný rast. Je menej odolná voči suchu a mrazu, náročná na živiny v pôde a na teplo. List tvarom pripomína list lipy, odkiaľ je odvodený aj názov tejto odrody.Nadmerné úrody môžu nepriaznivo ovplyvniť požadovanú kvalitu vín. Strapce sú veľké, riedke. Bobule sú mimoriadne citlivé na otlačenie a už pri najmenšom poškodení praskajú. Cukornatosť lipoviny je v dobrých ročníkoch vysoká, vyžaduje však dlhú, teplú a slnečnú jeseň.
V listine registrovaných odrôd sú zapísané 3 klony – ŠE – 5/12, ŠE – 10/5, ŠE – 22/36.
Rizling vlašský
Jedná sa o starú odrodu ktorej pôvod nie je známy. Niektoré pramene predpokladajú, že vznikla vo Francúzku odkiaľ sa rozšírila do Heidelbergu a v 19. stor. z Porýnia do Dolného Rakúska a Maďarska. Jej názov nemá s miestom vzniku súvislosť, ako vlašský sa údajne začala označovať v Nemecku pre odlíšenie od rizlingu rýnskeho.
Kríky sú stredného vzrastu. Listy sú stredne veľké, trojlaločné až päťlaločné, na okrajoch s jemnými zúbkami, väčšinou málo delené, svetlejšej farby, na rubu jemno ochlpené. Hrozno je stredne veľké, valcovité, dlhé priemerne 130 mm, husté, na dlhej stopke.. Priemerná hmotnosť hrozna je 109 g. Bobule sú guľaté, malé (priemerná dĺžka je 12 mm, priemerná hmotnosť je 1,26 g), žltozelené s čiernou bodkou na vrchole, s tenkou ale pevnou šupkou. Dužnina je riedko šťavnatá, chuť je kyslá.
Odolnosť proti zimným a jarným mrazom je veľmi dobrá vďaka neskorému pučaniu (pučí v pol. apríla), znáša mrazy až do −25 °C. Odolnosť proti hubovým chorobám je stredná. Je citlivá na Oidium. Proti peronospóre je dosť odolná.
Je to neskorá odroda ktorá dozrieva v druhej polovici októbra alebo začiatkom novembra. Vyznačuje sa pravidelnými a dobrými výnosmi (9–12 t/ha) a nižším obsahom cukru obvykle 15–19° NM. Obsah kyselín v mušte je obvykle 10–15 ‰.
Vedenie sa používa stredné i vysoké s rezom na ťažne, kríky sa zaťažujú 8-10 plodnými očkami na 1 m².
Rizling Rýnsky
Pestovanie Rizlingu rýnskeho sa dá doložiť v Nemecku od roku 1435. Odroda však nebola príliš obľúbená a pestovala sa len vo zmeske s inými odrodami, takže hrozno tejto neskorej odrody sa zbieralo príliš skoro zo skoršími odrodami a preto nemohli vyniknúť jeho jedinečné vlastnosti. Až v 18. storočí sa poznala vysoká hodnota tejto odrody keď v roku 1775 priviezol kuriér do benediktínskeho kláštora v Johannisbergu v Porýní povolenie k zberu hrozna až veľmi neskoro a tak už veľká časť hrozna bola napadnutá ušľachtilou piesňou. Po zbere sa spracovalo zdravé hrozno zvlášť od napadnutého. Na veľké prekvapenie víno vyrobené z napadnutého hrozna bolo výnimočne dobré…
Dnes sa Rizling rýnsky pestuje na celom svete a je zaraďovaný medzi najkvalitnejšie odrody pre biele víno.
Jeho letorasty sú vzpriamené, stredného až bujného rastu. Listy stredne veľké s vrásči tým povrchom. Drevo vyzrieva skoro a veľmi dobre. Strapec je malý až strední, s malou, guľatou bobuľou zelenožltej farby. Šupka je pevná, dužnina jemno aromatická.
Mrazuodolnosť je veľmi dobrá, odolnosť proti hubovým chorobám dobrá. Pred úplnou zrelosťou a hrozno často opadavá na zem. Rizling rýnsky vyžaduje výborné južné polohy, najlepšie vo svahu. Plodnosť je dobrá a pravidelná, hrozno sa oberá veľmi neskoro, koncom októbra až novembra.
Vína Rizlingu rýnskeho majú zelenožltú až zlatkavú farbu u výberov.
Vôňa podľa pôdneho typu a ročníku. Ovocné – broskyňa, nezrelé jablko, citrónová kôra, dule.
V chuti rizlingových vín hrá veľkú úlohu kyselina a jej zrelosť.
Burgundské biele
Jedná o francúzsku odrodu Pinot blanc, pochádzajúcu z Burgundska. Odroda vznikla ako pupeňová mutácia z odrody Pinot noir (Burgundské modré), ktorá má modré hrozno.
Pinot blanc je odroda stredného rastu, s husto olistenými letorastami s troj až päťlaločnými listami. Strapec je malý až stredný, valcovitý, hustý. Bobule malé, guľaté, niekedy oválne, s tenkou šupkou a riedkou dužninou. Chuť je sladkokyslá. Drevo letorastov vyzrieva dobre a mrazu odolnosť je dobrá. Odolnosť voči hubovým chorobám je stredná, ale proti plesni je nízka. Dozrievanie hrozna je neskoré, a preto vyžaduje výborné polohy. Najlepšej kvality vín sa dosahuje na vápenitých pôdach. Úroda je pravidelná a dobrá.
Na pôdnom zložení a vinárskej oblasti závisí celkový prejav vína. V dobrých podmienkach dáva vína elegantné, harmonické, plné a bohaté na extraktívne látky.
Frankovka
Je to pravdepodobne rakúska odroda, na jej vzniku sa pravdepodobne podpísala odroda Heunisch. Pestuje sa hlavne v stredoeurópskych vinárskych oblastiach. Synonyma: Blaufränkisch, Lemberger, Kékfrankos. Je to neskoršia odroda.
Kríky sú bujné, majú vzpriamený rast, dlhšie internódia a veľké tmavozelené listy s troma menej výraznými laloky. Drevo dobre vyzrieva, mrazuodolnosť je dobrá a odolnosť proti Botritys cinerea tiež. Strapec je veľký, voľný. Bobule stredné, guľaté, čierno-modré. Chuť je korenitá. Vyžaduje výborné polohy, sucho a vápno znáša.
Rizling vlašský
S veľkou pravdepodobnosťou pochádza z Rakúska, ako nasvedčuje kedysi užívaný názov „Mouhartsrebe“ podľa vrchoviny Manhartsberg. Rakúsky názov Grüner Veltliner sa používa až od 18. storočia. Jedným z rodičov je pravdepodobne Tramín. Odroda sa pestuje tiež v Maďarsku – Zöldveltelini – a na Balkáne – Veltlinac zleni.
Rast je stredný až bujný, drevo vyzrieva dobre, list je stredný, päťlaločný, hlboko delený. Strapec je veľký, hustý. Bobule stredné, guľaté, zelenožlté. Šupka stredne silná, dužnina šťavnatá, chuť korenitá, niekedy až jemno muškátová. Odolnosť proti mrazu dobrá, proti hubovým chorobám stredná až nižšia. Dozrievanie je neskoré a preto vyžaduje výborné polohy. Vhodné sú hlbšie hlinité nebo sprašové pôdy.
Cabernet Sauvignon
Pôvodná kabernetová odroda bola Cabernet Franc. Prirodzeným opelením odrodou Sauvignon vznikla v súčasnej dobe módna modrá odroda Cabernet Sauvignon. Vína odrody Cabernet Sauvignon obsahujú viacej tanínov, sú tmavšie a telnatejšie, ale vína pôvodného Cabernetu Franc majú zase jemnejšiu textúru, a niekedy i príťažlivejšiu vôňu.
Tradicionalisti Cabernet Sauvignon preklínajú, importéri ho naopak vyzdvihujú a milovníci vína sú potešený tím, že to je odroda ktorej víno vždy jednoznačne poznajú. Hovorí sa, že na Cabernet Sauvignon je vlastne jednoduchý recept – je to zmes čiernej ríbezle, cédrového dreva, grafitu z bežnej tužky a vôni kvalitných cigár.
Cabernet Sauvignon rastie bujne a jeho letorasty sú vzpriamené. Listy sú stredne veľké, hlboko vykrajované. Strapec je stredný, voľný, kónický, s malými, modročiernymi bobuľami, ktoré majú pevnou šupku a dobre odolávajú Botritis cinerea. Drevo vyzrieva veľmi dobre, mrazuodolnosť je veľmi dobrá, odolnosť proti hubovým chorobám stredná. Odroda sa vysadzuje len do najlepších, veľmi teplých polôh a do zahriatych, najlepšie štrkovitých pôd.