Sme jediným vlastníkom vinohradov vo Valickej doline a snažíme sa o integrovanú produkciu hrozna.

Rizling Vlašský

(Welschriesling, Rieslling italico, Olaszriszling)

---

Jeho pôvod je doteraz neobjasnený, pestuje sa v celej juhovýchodnej Európe. Bežne dosahuje výnosov 10 – 15 t/ha. Jeho víno sa vyznačuje vyšším obsahom kyselín a príjemným bylinkovým arómatom. Nachádza uplatnenie vo všetkých vinohradníckych rajónoch Slovenska. V priaznivých ročníkoch dáva táto odroda príjemné, plné a jemné vína. V bukete sú badateľné tiež jemné závoje lipového kvetu či žihľavy. Je vhodný do zmesí na výrobu sektov.

---

Kúpiť

Burgundské biele

(Pinot blanc, Weiser Burgunder, Fehér Burgundi)

---

Pôvodne Francúzka odroda, ktorá sa pestuje v Alsasku už od 14 stor.. Výnosy sa pohybujú od 7.5 – 12 t/ha ale sú veľmi kolísavé. Vína sú plné extraktívne v slabších rokoch menej harmonické, neutrálnej chuti. Pri správnej voľbe klonu môžu byť vína veľmi harmonické.

---

Muškát žltý

(Muscat blanc, Sárga Muskotaly)

---

Skupina „muškátov“ patrí k najstarším odrodám revy vinné. Pravlasťou je pravdepodobne Sýria a Egypt. Pre dosiahnutie vyšších cukrov a výrazného muškátového buketu sa musíme uspokojiť s výnosom 5 t/ha. Víno, okrem toho že sa používa pre výrobu tokajských vín je používané najčastejšie do zmesí. Víno má typickú muškátová vôňu.

---

Lipovina

(Lindenblattriger, Hárslevelű)

---

Pravdepodobne Maďarská odroda vzniknutá s náhodného semnáča. Jedna z troch základných odrôd slávnej Tokajskej oblasti. Výnos priemerne 8 t/ha. Víno je veľmi príjemné, harmonické plnej chuti s horko mandľovou vôňou.

---

Kúpiť

Cabernet Sauvignon – ružové

---

Pochádza z Francúzka kde sa v 16. stor. o jej šírenie zaslúžil kardinál Richelieu. Pestuje sa po celom svete a je najmódnejšou červenou odrodou. Výnos je v priemere 6 – 9 t/ha. Víno obsahuje veľa červeného farbiva. Dozrieva veľmi pomaly a starnutím naberá na kvalite.

---

Kúpiť

Podľa ústneho podania ľudí, ktorí už sami neboli výrobcovia, ale skôr z rozprávania starších počuli, že v druhej pol. 19.stor. sa vo Valickej doline vyrábalo hlavne biele víno a to z odrôd ako napr.:

Kecskecsöcsű (Kecskeszemű) asi odroda Razaki (Afuz Ali) alebo Kozie cecky, Kossut Lajos (Kossut szőlő) – Košútovo hrozno, Lipovina, Körteállas, Pataki, Jánycsecsű a jediná červená odroda nazývaná Bógár. Po pustošení fyloxéry boli grófom Beélikom vysadené odrody Vlašský Ryzling, Ezerjó, Csaszla, Furmint, Genovai zamatos, Gohért. V malej miere sa v vyskytovali aj samorodáky ako Ottelo, ktoré sa hlavne sušili, ale tiež sa z nich pripravalo víno na predaj pre služobníctvo, ktoré si nakupovalo hlavne okolo Vianoc. Spracovanie a skladovanie vína prebiehalo v malých pivniciach ktoré boli vyhĺbené priamo vo vinohradoch. Do svahu sa hĺbili pivnice o veľkosti 15 – 24 m² a hĺbke 2 – 2,5 m steny boli spevnené dubovými trámami. Strop bol prikrytí s nahrubo opracovaním drevom a zasypaný zeminou. Hrozno sa zbieralo do putní odkiaľ sa plnilo do „šliapacieho vaku“ ktorý bol v drevenej kadi. Zakrútený otvor vaku držal v rukách vždy gazda (a on prípadne iný dospelý muž s rodiny) bosými nohami vyšľapávali mušt. Mušt kvasil v sudoch ktoré boli umiestnené na drevených trámoch. Na začiatku 20. stor. sa začali používať prvé drevené lisy. Koniec zberu hrozna sa vždy spoločne oslavoval ženy upiekli koláče a muži prispievali vínom. Ešte nie tak dávno žili pamätníci ktorý tvrdili že s vinohradu Csenke – Vyš. Valice bolo vždy vyrobene najlepšie víno celého Gemeru.
Po dvoch svetových vojnách výroba vína ale aj vinohradníctvo upadalo, až v 70 rokoch 20. stor. sa poľnohospodárske družstvo vrátilo k tradícii a vysadilo 57 ha vinohradov. Nové vinohrady boli z časti vysadené do historických vinárskych tratí ale z časti do nevhodných mrazových kotlín čo malo za následok veľké výpadky hneď po výsadbe. Vysadili sa odrody:
Burgundské biele, Rýnsky Rizling, Vlašský Rizling, Veltlínske zelené, Leányka, Zalagyöngye, Ezerjó,  Svätovavrinecké, Cabernet Saugvinon a Csaszla.
Zdroj: kniha B.Kovács István – Vály-völgy (Valická dolina)